Ilona Erlebachová: ohliadnutie za ME IFSS v Jämijärvi 2024

Vrcholom off-snow sezóny boli pre nás tento rok ME, ktoré sa konali 16.–20. 10. 2024 vo fínskom Jämi. Tohtoročnú prípravu nám skomplikovalo moje zranenie ramena a na majstrovstvá sme odchádzali bez jediných absolvovaných pretekov. Takže trochu bez predstavy, ako sme na tom tento rok v porovnaní s konkurenciou.

Na cestu dlhú 1700 km sme sa vydali s dostatočným predstihom už v sobotu 12. 10. Takto dlhé cesty sú pre psy celkom náročné. S ohľadom na ich bezpečnosť cestujú v prepravných boxoch, takže je potrebné často zastavovať, aby sa mohli vyvenčiť, ponaťahovať sa a prebehnúť. Počas cesty sme im tak dopriali prebehnutie po morskej pláži, vychádzku po nočnom Tallinne, prechádzku v Helsinkách alebo prebehnutie pri fínskych jazerách.

Pondelok

Po poludní sme dorazili na stakeout – miesto na pretekoch určené na parkovanie. Ešte popoludní som vyrazila prejsť trať na bicykli. Trať pre bikejöring bola 6,1 km dlhá s množstvom zákrut, s ideálnym (piesčitým) povrchom pre psie labky. Už po prejazde bez psa sa mi trať naozaj páčila, a nielen mne. Všetci pretekári boli z tejto trate nadšení. Bola zábavná, rýchla, ale posledné 2 km mierneho stúpania do cieľa psy naozaj preverili a neraz rozhodovali o konečnom výsledku.

Utorok a streda

V tieto dni boli na trati povolené tréningy. V rámci bezpečnosti boli tréningy rozdelené do časových okien. Dopoludnia trénovali záprahy, 2 h po obede mohli na trať psy na vôdzkach a v ďalšom bloku potom trénovali kolobežkári a cyklisti so psami. Možnosť tréningu na trati sme uvítali a využili. S Clipom sme trénovali oba dni. Pes si prejazdom trať zapamätá a cyklista si vyskúša prejazd zákrut v rýchlosti. Predsa len je jazda so psom úplne iná ako tréning na trati bez psa. Už po tréningu bolo vidieť, že sa budú dosahovať rýchle časy. V stredu večer sa v miestnej športovej hale konalo slávnostné otvorenie.

Štvrtok a piatok

Od štvrtka sa už pretekalo. Prvé 2 dni záprahy a scooter, v sobotu a v nedeľu bikejöring a canicross. Vo štvrtok a v piatok sa Clip ráno hodinku prešiel a prebehol a potom už odpočíval. Ja som odtrénovala na bicykli a potom počas dňa pomáhala pri štartoch reprezentačných kolegov. Také to priniesť, podržať…

Sobota

A je to tu, prišiel rad aj na nás. Náš štart bol stanovený na 11:15 miestneho času. Už od rána sa psy napájajú, aby bol organizmus dostatočne hydratovaný a pripravený na výkon. Náš deň teda začínal už pred 6. hodinou ráno a začal sa tak kolotoč venčenia × napájania. 40 minút pred štartom začínam s rozcvičením aj ja – rozjazdenie na bicykli. Keďže bolo celkom chladno, rozjazďovala som sa do poslednej možnej chvíle a o Clipa sa pred štartom postarali kamaráti, vyvenčili ho a priviedli v stanovený čas na štart a zároveň mi pomohli na štarte psa a bicykel podržať. Štarty prebiehali po minúte. My sme bikejöringovú kategóriu otvárali, takže sme pred sebou nemali žiadneho pretekára a mohli sme sa sústrediť len na našu jazdu.

Už od prvých metrov bežal Clip super, bez chýb. Jazdu sme si maximálne užívali až do cieľa, kde sme mali najrýchlejší čas naprieč všetkými bikovými kategóriami medzi mužmi a ženami. Pri dobehu nebol Clip ani príliš unavený, ale aj tak treba psa 20 až 30 minút venčiť, podať produkty na rýchlejšiu regeneráciu a potom aj včas nakŕmiť, lebo nás ešte čakal druhý pretekový deň. Do konca dňa je potom čas na odpočinok tak psí, ako aj ľudský a samozrejme aj čas na rozobratie zážitkov pretekového dňa s reprezentačnými kolegami.

Nedeľa

Privítala nás tak, ako bolo počas majstrovstiev zvykom, chladným, veterným ránom. Druhý pretekový deň prebiehajú štarty vždy od najrýchlejšieho pretekára predchádzajúceho dňa, takže aj v nedeľu sme preteky otvárali a mali sme tak „čistú“ trať. Tak ako v sobotu nebolo Clipovi čo vytknúť. Od štartu do cieľa na sto percent, bez chybičky. Časom sme síce boli o 3 s horší oproti sobote, ale to bolo spôsobené protivetrom, ktorý pretekárov v dlhej, cca 800-metrovej cieľovej rovinke poriadne potrápil. Aj v nedeľu sme mali najrýchlejší čas a stali sme sa tak majstrami Európy. Čo ma však naozaj veľmi potešilo, že sme výsledným súčtom času boli úplne najrýchlejší cyklisti celých majstrovstiev, a to medzi mužmi aj ženami. Aj po skončení druhého kola sa treba psovi povenovať – vyvenčiť, dať napiť, neskôr nakŕmiť, vyjazdiť sa na bicykli a potom je čas podeliť sa o zážitky.

Po dojazde posledného pretekára bolo v miestnej hale vyhlásenie výsledkov a potom už len zbaliť a odchod smer ČR. Ešte v nedeľu sme sa presunuli do Helsínk, kde sme prespali, a ráno sme vyrazili trajektom do Tallinnu a potom cez Lotyšsko, Litvu a Poľsko domov. Aj pri spiatočnej ceste sme si urobili so psami čas na dlhú prechádzku pri mori a potom sme už s krátkymi pauzami na venčenie psov frčali smer Česká republika. V utorok nadránom sme dorazili z majstrovstiev domov.

Viac o Ilone na stránke Ilona Erlebachová.