Aneta Erlebachová: preteky v septembri a októbri 2023

MČR ČASS v canicrosse

Už v tradičnom septembrovom termíne sa 23.–24. 9. 2023 uskutočnili MČR v canicrosse. Preteky prebiehali neďaleko Hlubokej nad Vltavou, v autokempingu Křivonoska, ktorý hostil Majstrovstvá ČR už 3. rok v rade.

Po dlhšom rozhodovaní som sa nakoniec rozhodla štartovať s Azeri. Pre Azeri to boli vôbec prvé preteky v canicrosse, prvé preteky so mnou, a hneď také veľké preteky. Keďže sa toho však nebojíme, rozhodli sme sa to skúsiť.

Trať merala 3,7 km, a hoci pre kategóriu Elite bola rovnaká ako v predchádzajúcom ročníku, pre mňa to bola zmena. Predchádzajúce roky som totiž pretekala v kategórii juniorov a tí majú trasu kratšiu. Trasa kategórie Elite sa mi však páčila oveľa viac.

Nechýbal rad technických pasáží – napríklad hneď po štarte z mierneho kopčeka sa trafiť na drevený mostík bolo výživné. Inak trasa viedla lesom, po pekných cestách, niekde tvrdých, inde plných koreňov. A blato samozrejme nemohlo chýbať. A mimochodom, Křivonoska je rajom hubárov, takže nielen všade naokolo, ale aj po trati rástli hromady húb.

Piatok: Na Křivonosku sme dorazili hneď po obede a ubytovali sa v chatke v kempe. S Azeri som si obišla trasu, aby sa ďalšie dni lepšie orientovala a vedela, kade má bežať. Ja som si potom trať ešte raz prebehla. Večer, avšak už za dažďa, prebiehala prezentácia.

Sobota: Od rána sme mali napilno. O 4. hodine ráno a potom o 6. som dala Azeri napiť, o 7. prebehol rýchly musher meeting k pretekom a už o 8. hodine bol štart. Do pretekov som nastupovala bez ambícií. Jediné, čo som chcela, bolo mať vydarené prvé preteky, hlavne bez zlých skúseností pre psa. Pokaziť sa môže kadečo a napravuje sa to potom podstatne ťažšie. Nevedela som, čo od Azeri čakať, a bola som zvedavá, čo na trati vymyslí. Ale to, čo predviedla? Nechápem, ale ďakujem! Bežala ako profík, predviedla úplne suverénny výkon. Nič a nikoho na trati neriešila. Trochu ju síce vyviedol z miery ležiaci fotograf, ktorého v záprahu nikdy nevidela, ale to sa nepočíta. Zatáčala bez zaváhania, a to aj napriek veľmi ťažkému dobehu do cieľa, kde sa míňala cieľová trať so štartom, bolo tam veľa ľudí, psov a hluku. Ju to vôbec nerozhodilo a pokojne by bežala ďalej (na rozdiel odo mňa). Proste nevypustila ani meter. A výsledok? TOP 10 v rámci MČR v kategórii Elite je veľmi pekný začiatok.

Po pretekoch som Azeri vyvenčila, dala jej opäť napiť a nechala ju odpočívať. Seba som donútila ísť sa vyklusať a ponaťahovať. Kto športuje, tak vie, že bez toho sa to nezaobíde, aj keď tieto činnosti nemá nikto veľmi rád. Bohužiaľ, z ostatných pretekov som už nič nevidela, čo ma mrzí, pretože podívaná to bola určite skvelá.

Nedeľa: Ranná rutina sa opakovala. Aj dnes sa štartovalo ráno o 8. hodine. Štart prebiehal Gundersenovou metódou, čo znamená, že pretekári štartujú s takým odstupom, s akým predchádzajúci deň dobehli. Tentoraz som už bola trochu pokojnejšia, mala som aspoň nejakú predstavu, ako budú preteky prebiehať. A navyše pred nami aj za nami bola cca 30-sekundová medzera. Takže sme si odbehli krásne sólo preteky, pri ktorých sme nemuseli nič riešiť. Azeri opäť fungovala parádne, reagovala a vnímala bezchybne.

Domov si teda odvážame 10. miesto z MČR pre rok 2023. Aj tak má pre mňa tento zážitok cenu zlata, veľmi som si celý víkend užila. Navyše Azeri zvládla svoju premiéru najlepšie, ako mohla, a som na ňu naozaj veľmi hrdá. Po nevydarených posledných pretekoch to bola príjemná zmena.

Na záver musím tiež vyzdvihnúť prácu usporiadateľov, ktorí celú akciu zvládli na výbornú.

Mostecký kros 2023

Partia nadšencov z môjho domovského klubu MC Český ráj sa rozhodla opäť využiť predĺžený jesenný víkend a usporiadať preteky v dedinke Mostek. Preteky sme tu organizovali už druhýkrát, takže všetko organizačne podstatné sme mali natrénované z predchádzajúceho ročníka.

Trasa tu je, dovolím si tvrdiť, naozaj parádna. Vedie lesom, po mäkkom povrchu, ale zároveň je rýchla a technická, s radom zaujímavých prejazdov medzi stromami. Navyše sa štartuje do kopca, ktorý dokáže pretekárov preveriť hneď na začiatku.

Trasu sme si prešli už 14 dní vopred, keď sme sa išli pozrieť, v akom je vlastne stave, kvôli prípadným úpravám pred pretekmi. Deň vopred sa teda trasa označila – „zamliekovala“, nasprejovali sa korene, postavili plôtiky atď. Tiež sa pripravili tašky na registráciu s darčekmi, číslami a čipmi. Ďalší deň ráno prípravy pokračovali. Bolo treba doviezť vodu, postaviť bazéniky pre psy a stany na občerstvenie.

So začiatkom registrácie nastal ten pravý frmol. Aj to sme však zvládli bez väčších zmätkov a mohlo sa štartovať. Keďže si väčšina pomocníkov vrátane nás chcela zapretekať, tak sme sa vo funkciách a pretekaní rôzne striedali. Takže poskladať štarty tak, aby všetci všetko stihli, bol oriešok.

Ako úplne prvá odštartovala Azeri s Ilonou Erlebachovou v kategórii bikejöring. Ja som zatiaľ Iloninho psa Eclipsa rozcvičovala a pripravovala na štart. Azeri trať preletela v parádnom čase. Zhruba 7 minút po dobehu Azeri štartoval s Ilonou v kategórii bikejöring Eclips, ktorý nakoniec svoju mladšiu ségru Azeri o 10 s predbehol. A zatiaľ čo Ilona vzala oboch psov späť k autu, dať im napiť, vyvenčiť, odmeniť, ja som išla pomáhať k štartu zoraďovať pretekárov. Tam som bola až do chvíle, kým ma niekto nevystriedal a ja som sa mohla ísť rozbehať pred canicrossom so Stormy.

Canicross so Stormy je fajn. Predsa len jej stačím podstatne lepšie ako Azeri. Ako veľký bonus potom je, že vďaka príjemnému ťahu človek nemá pľuzgiere (kto behá canicross, tak vie). Preteky sme si veľmi užili!

Domov si tak vezieme:

• 1. miesto: ja a Stormy v CCW so psami nad 23 kg
• 1. miesto: Ilona a Eclips v BKW
• 2. miesto: Ilona a Azeri v BKW

Dogrun Vrchlabí

Po Mosteckom krose nám veľa času na regeneráciu nezostalo. Hneď o dva dni, teda v sobotu, som sa so Stormy postavila na štart ďalších pretekov – tentoraz Dogrun.

Dogrun sa už niekoľkýkrát uskutočnil vo Vrchlabí, v bežeckom areáli Vejsplachy, čo je neďaleko nášho domu. Preto možnosť, že by sme nebežali, pre nás takmer neexistovala.

Vybrali sme si kratšiu trasu, ktorá merala 2,5 km. Usúdila som, že po predchádzajúcom náročnom týždni nám to bude stačiť, predsa len sa stále ešte snažím rozhýbať po MČR. A oplatilo sa.

Preteky sme si tak mohli poriadne užiť. Organizátori si pre nás pripravili veľmi pestrú a pre psy orientačne veľmi náročnú trasu. Nechýbali krkonošské výbehy a zbehy, rôzne kľukatiny na lúke alebo dokonca aj míňanie koridoru štartu a cieľa. Stormy je už vo svojich skoro deviatich rokoch skúsená, takže sa nenechala rozhodiť a dotiahla nás na prvé miesto. V cieli na nás po dobehu čakal Stormyčkin obľúbený banán.

Zhrnuté a podčiarknuté – krásny pretekový trojblok úspešne za nami!

Viac o Anete na stránke Aneta Erlebachová.